Na tento moment čakal prešovský ženský hokej vyše tridsať rokov. Počas uplynulej dekády vybojovali Šarišanky trikrát bronz a štyrikrát striebro. Vytúžené zlato viselo stále privysoko, no to je už teraz minulosťou. Zeleno-žltý tím spod Kalvárie prešiel sezónou 2023-24 bez jedinej prehry a svoj historicky prvý majstrovský titul tak získal najpresvedčivejším možným spôsobom.
„Hlavne finále ma trochu prekvapilo. Nepočítali sme s tým, že to pôjde takto hladko,“ priznal tréner Róbert Marton. „Od úvodu sezóny sme však hrali svoju hru, dievčatá si sadli a podarilo sa mi poskladať vyladené útoky. V závere k nám výborne zapadla aj Sigariovová (jej manžel hráva za HC Prešov, pozn. red.), ktorá chodila vzhľadom na materské povinnosti len na domáce zápasy. Všetko si však sadlo tak, ako malo. Vo finále to vygradovalo, aj keď treba priznať, že v prvom zápase sme mali i kúsok šťastia. Podržala nás horná žŕdka a vyhrali sme tesne 2:1. Potom sme zvládli aj druhý domáci duel a v treťom sme sa už prezentovali sebavedomou hrou. Ani za stavu 2:0 sme nezačali brániť a to sa nám vyplatilo.“
Šarišanky zdolali svojho finálového súpera z Popradu počas sezóny celkovo päťkrát. S pribúdajúcim počtom víťazstiev sa pochopiteľne objavili aj obavy, či sa utešená séria neskončí práve v ten najnevhodnejší moment.
„Isté obavy určite boli, ale neťahali sme nejakú tridsaťzápasovú sériu. Stále to bolo len trinásť či štrnásť víťazstiev v rade a počítali si to hlavne dievčatá. Boli silne motivované a po tomto titule túžili tak silno, ako nikdy predtým,“ upozornil prešovský kormidelník, ktorý vníma majstrovský titul ako ideálny darček k dnešným 44. narodeninám. Zaujímavé jubileum oslávil aj v deň tretieho finálového duelu. Na deň presne, pred jedenástimi rokmi, totiž doviedol v pozícii brankára Bardejov k prvoligovému titulu. „Pripomenula mi to fotografia na sociálnej sieti. Niektoré baby si to všimli a cestou do Popradu som im tú fotku preposlal v našej internej skupine v messengeri. Dievčatá mi sľúbili, že si ten bozk na majstrovský pohár zopakujem a to sa aj podarilo.“
Zatiaľ čo počas svojej hráčskej kariéry oslavoval majstrovské tituly bujaro, tentoraz prenechal chuť víťazných bubliniek samotnému tímu.
„Veľkosť historického momentu nám došla už po zápase a patrične sme si to užili. Dievčatá ovládli krásne emócie a tešil som sa s nimi. Dnešná mládež je nevyspytateľná a oslavy dievčat sa blížili oslavám chlapcov. Chvíľami som ich musel trochu krotiť, ale za svoju celosezónnu prácu si to zaslúžili,“ pousmial sa prešovský kormidelník. „Baby vytvorili výbornú partiu a ukázalo sa to aj pred zápasom, keď prišli k autobusu v elegantnom oblečení a plné vôle ukončiť sériu. Zvládli to výborne a nasledovali tak oslavy na ľade, v autobuse, na našom štadióne a potom sa boli potešiť s medailami aj v meste. Užili si zaslúžený pocit víťaziek.“
Ako nám Marton prezradil, taktovku majstrovských osláv držala v rukách Tatiana Blichová, no výdatne jej sekundovali aj ďalšie skúsenejšie hráčky. On sám prežíval titul inak, než v prípade vlastných úspechov s Bardejovom. „Ako hráč som zažíval emócie plynúce z adrenalínu. Po poslednej siréne odhodíte rukavice a veľmi si to užívate. Tréner si musí zachovať chladnú hlavu do poslednej chvíle a stále reagovať na dianie na ľade. Nemal som teda taký adrenalín ako počas hráčskych čias.“
Zatiaľ čo oslavy ženských a mužských kolektívov sú pomerne podobné, z pohľadu samotnej práce s nimi to až tak neplatí. „Ženy sú určite iné. Mužský kolektív sa motivoval sám a mal rozličné rituály. Niektoré baby to dokážu, ale iné musíte zobudiť tak, aby nebola šatňa mŕtva a išli do toho s emóciou od prvého striedania. Ženy to neprežívajú tak intenzívne ako muži,“ odprezentoval svoje skúsenosti Marton. Šarišanky sa počas play-off nespoliehali na nejakého maskota či špeciálne rituály. „Talizman sme nemali, ale po každom zápase sme si odovzdávali cenu pre najužitočnejšiu hráčku zápasu. Ja osobne som mal stále rovnaký outfit. Tie isté ponožky, topánky i rolák. V tomto som bol poverčivejší ako dievčatá,“ priznal tréner čerstvých majsteriek.
V porovnaní s mužskými družstvami je ženský hokej špecifický aj z pohľadu udržateľnosti kádra. Naposledy sa o tom presvedčili v Martine, kde ostalo po vlaňajšom majstrovskom titule iba zopár hráčok. Aj v prípade Prešova môžu zohrať svoju rolu študijné, materské či iné okolnosti.
„Isté je, že naša kapitánka Heidi Strompf odchádza do USA, kde bude hrať za univerzitu Bemidji. Všetci jej to prajeme, pretože si to za svoju hru i prístup zaslúži. Uvidíme, aké budú plány ostatných dievčat,“ poznamenal Marton, ktorý by pochopiteľne privítal udržanie čo najväčšieho počtu zlatých dievčat. On sám totiž zmenu pôsobiska nechystá a neláka ho ani prestup k mužom. „Asi zostanem pri ženách. Pracovné povinnosti mi neumožňujú chodiť na tréningy počas dňa a navyše poznáme realitu mužského hokeja. Trénerov tam neustále vyhadzujú a nemajú stabilitu. Pri ženách je to stabilnejšie.“
Zápasy kolegov z HC Prešov však sleduje pravidelne a „koňarom“ drží palce v boji o postup do najvyššej súťaže. Prípadná spoločná oslava mužov a žien v prešovskom centre by bola najkrajšou možnou bodkou za hokejovou sezónou pri Toryse.
„Bolo by to skvelé a chlapcom to veľmi prajem. Osobne im držím palce aj kvôli môjmu bývalému spoluhráčovi Tiborovi Tartaľovi. Kombinácia ženského titulu a mužského postupu do extraligy by bola pre Prešov fantastická. Je to totiž športové mesto, ktoré nie je iba o dobrej hudbe, hádzanej či futbale. V posledných rokoch tu šport trochu upadol, ale pomaličky sa to dvíha opäť nahor.“
Dvíhať sa snaží aj samotná Slovenská ženská hokejová liga. Jej základnou charakteristikou ostáva mladosť a zo zloženia tímov plynú aj pomerne veľké výkonnostné rozdiely.
„Môj názor je taký, že dievčatá potrebujú kvalitný zápas každý víkend. To zaručí iba častejšie stretávanie sa kvalitných tímov. Naša východná skupina nás v tomto smere nepreverila tak, ako mohla. Mali sme tu aj slabšie tímy, viac sme čakali od Popradu. V niektorých zápasoch nás potrápili veľmi dobre, ale zdolali sme ich vo všetkých piatich zápasoch. Počul som, že by sa mala ženská liga rozdeliť na prvú štvorku a kvalitatívne horšiu skupinu, ktorú by tvorilo päť tímov hrajúcich momentálne medzi sebou. Uvidíme…,“ uzatvára tréner prešovských majsteriek Róbert Marton.
Finálová séria SŽHL
1. zápas:
ŽHK 2000 – Šarišanka Prešov – Popradské líšky 2:1 (1:0, 0:1, 1:0) – stav série 1:0
Góly: 11. Blichová, 54. Sigariovová – 37. Brzezinská.
2. zápas:
ŽHK 2000 – Šarišanka Prešov – Popradské líšky 3:1 (1:0, 0:0, 2:1) – stav série 2:0
Góly: 44. a 49. Lidskaja, 17. Lačná – 50. Beňáková.
3. zápas:
Popradské líšky – ŽHK 2000 – Šarišanka Prešov 1:5 (0:1, 0:2, 1:2) – konečný výsledok série 0:3
Góly: 40. Beňáková – 9. a 37. Lačná, 22. Koperová, 27. Lidskaja, 54. Strompf.
Zdroj: hockeyslovakia.sk
